V chorobe a utrpení spoznáva človek svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť, ale tento stav mu môže zároveň pomôcť vo vnútornom dozrievaní: spoznáva, čo je v živote nepodstatné a obracia sa k tomu, čo je dôležité. Choroba veľmi často donúti človeka hľadať Boha a vrátiť sa k nemu. Je potrebné sprostredkovať chorému stretnutie s Kristom prostredníctvom modlitieb a sviatostí, ktoré v osobe Ježiša Krista vysluhuje kňaz. Ide o sviatosť zmierenia (spoveď), sviatosť pomazania chorých a eucharistiu (sv. prijímanie).
Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí” (Mt 9, 12). Ježiš - Boh je tým lekárom, ktorý má moc uzdraviť telo i dušu človeka. Mnohí za ním prichádzali, aby sa ho mohli dotknúť, „lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých” (Lk 6, 19).
Sviatosti nás spájajú v jedno spoločenstvo. Každá sviatosť je prejavom Božej lásky, ktorá nás pozýva k jednote a vzájomnému prijatiu.
V každej sviatosti zaznieva evanjelium – radostná zvesť o Božej milosti, ktorá premieňa naše srdcia a otvára cestu k novému životu v Kristovi.
Prijatím sviatostí sme povolaní slúžiť. Viera sa stáva skutkom, keď cez lásku a dobro konáme pre druhých tak, ako Kristus konal pre nás.
.png){kind=small}
