Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo a ktorá svojím prirodzeným charakterom je zameraná k dobru manželov a na plodenie a výchovu detí, Kristus Pán povýšil na dôstojnosť sviatosti medzi pokrstenými.
Preto medzi pokrstenými nemôže existovať platná manželská zmluva bez toho, žeby súčasne nebola sviatosťou (can 1055).
A tí dvaja budú jedno telo. Takže už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.
Sviatosti nás spájajú v jedno spoločenstvo. Každá sviatosť je prejavom Božej lásky, ktorá nás pozýva k jednote a vzájomnému prijatiu.
V každej sviatosti zaznieva evanjelium – radostná zvesť o Božej milosti, ktorá premieňa naše srdcia a otvára cestu k novému životu v Kristovi.
Prijatím sviatostí sme povolaní slúžiť. Viera sa stáva skutkom, keď cez lásku a dobro konáme pre druhých tak, ako Kristus konal pre nás.
.png){kind=small}
