1. Ó, Bože darca darov, obdaruj nás,
keď oltár sme my: Kristus obeť a kňaz.
Nech tvoja láska našu rozhrieva zas
a zmení tak život náš.
[:Náš národ, ctí teba pod Tatrami,
zachovaj a chráň ho pred hrozbami.
Cyril a Metod ťa priniesli k nám,
dedičstvo, vieru nám chráň.:]
2. Od predkov našich cez nás, sláva ti buď!
V nás, cez potomkov našich, sláva ti buď!
Sláva ti za to, Bože, sláva ti buď,
že tvoríš nás v nový ľud.
3. Otec, Syn, v Duchu lásky, Boh jeden ste
a viera nás dvíha k vám, preto prosme:
nech vierou v Boha národ náš mocnie v nás
a jednota v láske zas.
4. Prácu rúk našich k chlebu pridávajme,
utrpenie zas k vínu primiešajme.
Keď chlieb a víno v Krista premení kňaz,
Boh s Kristom prijme aj nás.
1. Každý deň je veľký dar, každý deň dar k obeti,
o tvojej láske, Pane, rozjímam, ktorá všetko dobré posvätí.
Deň prináša radosti, ale aj smútok, trápenie,
keď všetko s Pánom prežívam, pripájam sa k jeho obeti.
R.: Pridajme všetci na oltár, k vínu a chlebu ten svoj dar,
každú snahu, príkorie, ale aj to, čo poteší!
Premieňaš tajomne tento chlieb, víno a vchádzaš doňho sám,
spoj nás v jedno, Pane náš, spoj nás v svätej obeti.
2. Každý deň je veľký dar, každý deň dar k obeti,
o tvojej láske, Pane, rozjímam, ktorá všetko dobré posvätí.
Nič nie je samé od seba, ako víno, tak aj chlieb,
všetko máme od teba, za všetko Bože ďakujem.
Refrén
1. Na svoju česť Ti sľubujem, Ježišu môj,
že všetko Tebe venujem i život svoj.
[: Len sily ráč mi viacej dať v každej dobe,
aby som mohol vytrvať v svojom sľube. :]
2. Chcem slúžiť Cirkvi, národu bez prestania,
pomáhať chcem svojmu rodu do skonania.
[: Len sily ráč mi viacej dať v každej dobe,
aby som mohol vytrvať v svojom sľube. :]
3. Pre lásku k Tebe, blížneho chcem milovať,
slabého brata biedneho ochraňovať.
[: Len sily ráč mi viacej dať v každej dobe,
aby som mohol vytrvať v svojom sľube. :]
1. Chlieb, ktorý sa premieňa v Pánovo telo
z mnohých zrniek pšeničných pochádza.
Víno, čo sa krvou Ježišovou stalo,
z mnohých kvapiek hroznových sa zlialo.
R: / Jak ten chlieb, čo spojil zlaté klásky,
nech nás spojí sila jeho lásky.
Jak kalich, čo objal kvapky vína,
tak aj Cirkev svätá nás objíma. :/
2. Dobrý Pastier, priveď do svojho ovčinca
stratené ovečky, ktoré hynú.
Zjednoť Cirkev svoju, aby sme tvorili
v tvojej láske jedinú rodinu.
R:/
3. Na ramená vezmi dobrý Pane tých,
čo s nami ísť už nedokážu.
A nech zjednotenia všetkých div sa stane,
vrúcne prosme, vyslyš prosby naše.
1. Je zátišie v našej zemi,kam sa radi vraciame,
kde kraľuje láskavá tvár na nej vidno slzy dve.
Zrak má smutný, ustaraný, ako by Ťa prosila,
a do materskej ochrany volala.
Refr.:
Madonna, Svätá Madonna, chcem Tvojím dieťaťom byť,
ó, dovoľ, Svätá Madonna, v náručie tvoje sa skryť.
2. V jej náručí nájdeš pokoj a ochrániš sa od zla,
veď pre všetky svoje deti Matka srdce milé má.
Ochráni ťa, keď jej s láskou srdce svoje daruješ,
a zaspievaš jej s radosťoupieseň tiež
3.Všade vládne dnes nepokoj, kam sa človek ukryť má.
Kam sa vrátiť, ak nie k Matke, ktorá do sŕdc pokoj dá.
Prosíme ťa Svätá Matka zhliadni na svoje deti.
A vypočuj, keď spievame prosiac Ťa.
1. Znej pieseň Márii, spievaj duša moja,
tej bielej ľalii, Matke Spasiteľa.
R:/ Ó, Panna Mária, Ty biela ľalia, ave Mária, ave Mári-a.
Ó, Panna Mária, Ty biela ľalia, ave, ave Mári-a.
2. Tou piesňou vábi nás zvon v nebies diale,
keď bolesť znášame, srdce trápia žiale.
R:/
3. Tá pieseň znie Ti dnes aj z vône hája,
a s ňou sa i v láske naše srdce spája.
R:/
4. Náš život je často ako víchrica,
Ty si v ňom jediná istá pomocnica.
R:/
5. Kráľovná vesmíru naše kroky príjmi,
ohrozených dietok láskavo sa ujmi.
1. Pán zastavil sa na brehu,
hľadal ľudí ochotných ísť za ním
a loviť srdcia slov Božích pravdou.
R: Ó, Pane, aj na mňa si sa pozrel,
Tvoje ústa vyriekli moje meno.
Svoju loďku zanechal som na brehu,
spolu s Tebou nový chcem začať lov.
2. Pane, úbohým som človekom,
mojím venom sú ruky ochotné,
pracovať s Tebou i čisté srdce. R:
3. Ty chceš mať i moje dlane,
môjho srdca mladistvý zápal,
samotu duše i kvapky potu. R:
4. Pane, ideme spolu s Tebou
loviť srdcia na moriach ľudských
do siete pravdy, života, lásky. R:
1. Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj.
Na tvojich holiach nádhery trónia, v údoliach šumí ľúbezný háj.
Na tvojich poliach si spievali, otcovia naši pracovali, robili.
Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj.
2. Hej, mám otčinu ja ešte inú, kde večne vládne môj Boh a Pán.
Tam si povolá, tam si privedie Pán Ježiš svojich zo všetkých strán.
Tam zmiznú žiale a náreky, tam budem bývať až naveky, naveky.
Hej, mám otčinu ja ešte inú, kde večne vládne môj Boh a Pán.
3. Kým ten čas príde, že sa to stane, chcem Bohu, vlasti žiť oddane.
Blížnemu slúžiť a právo hájiť, to heslo mladých vždy musí byť.
Vypočítavosť a strach zdolať, lásku a radosť vyžarovať, rozdávať.
Kým ten čas príde, že sa to stane, chcem Bohu, vlasti žiť oddane.
1. Srdce moje láskou žiari, keď Ježiša prijať mám.
Otvorili sa nebesia, On zostúpil ku nám sám.
R:/ Prídi, prídi, čakám Teba ako pokrm nebeský
Ježišu, len Tebe chcem žiť čistý život anjelský.
2. S vierou, láskou a nádejou k oltáru pristupujem.
Srdce moje jediné len Tebe, Ježiš, darujem.
R:/
3. Posilni ma, drahý Ježiš, svojim presvätým telom
a prebývaj, Spasiteľu, prebývaj v srdci mojom.
R:/
4. Ty si všetka radosť moja, neodchádzaj, môj Pane.
Keby si ma ty opustil, čo mi potom ostane.
R:/
1. Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý,
pod spôsobom chleba z lásky ukrytý!
[:Srdce moje tebe sa len oddáva,
že si Pánom jeho vďačne uznáva.:]
2. Zrak môj i chuť chceli, by ma oklamať,
ale sluch ma učí pevnú vieru mať.
[:Verím, čo Syn Boží ustanovil nám,
ten klamať nemôže, kto je Pravda sám.:]
3. Na kríži sa skrylo samo božstvo len,
tu i človečenstvo skryté zbožňujem.
[:V oboje ja verím, Bože vznešený,
a prosím, čo prosil lotor skrúšený.:]
4. Ó, pamiatka smrti Krista Ježiša,
chlieb náš živý, sladkosť sveta najvyššia,
[:daj, nech duch môj vždy len tebou sa živí,
po sladkosti tvojej vždy je dychtivý.:]
5. Ó, Baránku Boží, Kriste, Pane môj,
v neskonalej láske dnes sa so mnou spoj.
[:Tvojej krvi stačí kvapka jediná,
aby z všehomíra zmyla sa vina.:]
6. Ako Tomáš rany ja tu nevidím,
predsa ťa vyznávam, že si Boží Syn.
[:Rozmnož vo mne vieru i nádej k tebe,
láskou srdce tiahni - do neba k sebe.:]
1.Go̲raľu, cy či ňe žaľ, odhôdžič od stron ojcyzny.
Škvjyrkovyf ľasof i haľ, i tyf pôtokof přecystyf.
[:Go̲raľu, cy či ňe žaľ, go̲raľu, vro̲č še do haľ.:]
2.I go̲roľ na go̲ry spožyro, i lzy rynkovym učyro.
Bo go̲ry poručič třeba, dľa hľeba, Paňe, dľa hľeba.
[:Go̲raľu, cy či ňe žaľ, go̲raľu, vro̲č še do haľ.:]
3.Go̲raľu, vro̲č še do haľ, bo tam zostaľi ojcovje.
Kjyd pudžes v daľeki kraj, fto š ňimi bedže, ah, fto vjy.
[:Go̲raľu, cy či ňe žaľ, go̲raľu, vro̲č še do haľ.:]
1. Na tej našej Oravienke krásne je,
voda hučí, vietor šumí v doline.
[:A tam leží moja rodná dedina,
v nej sú bratia, sestry, celá rodina.:]
2. Keď som bola ešte celkom maličká,
do srdca mi vštepovala mamička.
[:Miluj si Oravu, ten svoj rodný kraj,
v ďalekej cudzine naň si spomínaj.:]
3. Keď ma osud do cudziny zavolá,
nezabudnem na tie matkine slová.
[:Veď mi tam les šumel, vtáčky spievali,
keď som odchádzala z rodnej Oravy.:]
4. Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat,
zbohom aj môj najvernejší kamarát.
[:Ja odchádzam v diaľky, viac sa navrátim,
lásku k Oravienke nikdy nestratím.:]