Kazateľ:
o. Lukáš Fejerčák
Vzťah s matkou patrí medzi najdôležitejšie vzťahy v našom živote. Jej slová, prijatie, neha aj prípadné zranenia nás často sprevádzajú po celý život. Nie každá mama bola dokonalá, pretože každá je len človek. Napriek tomu nás Boh pozýva, aby sme sa otvorili jeho bezpodmienečnej a uzdravujúcej láske.
Na tomto Večere milosrdenstva budeme hovoriť o tom, ako Boh uzdravuje zranenia, učí nás odpúšťať, prijímať seba i druhých a dáva nám zakúsiť lásku, ktorá nikdy nesklame.
Spolu sme prosili o uzdravenie srdca, pokoj a Božie požehnanie pre naše mamy aj celé rodiny.
Keď sa matka skláňa k svojmu dieťaťu, keď ho berie do svojich rúk, keď ho dvíha z kolísky a privinie si ho na svoju hruď, dáva mu pocítiť, že nie je samo, že je tu pre neho, že má istotu, ktorú mu matka dáva.
Takto ťa miluje aj Boh. Privinie si ťa k sebe, si jeho drahým synom, jeho drahou dcérou. Boh ťa miluje odvážnou otcovskou láskou, ale zároveň aj nežnou materinskou láskou.
V živote sú momenty, keď potrebujeme cítiť aj takúto nežnú lásku. Potrebujeme sa vyžalovať, vyplakať, potrebujeme pochopenie. Môžeme byť sami sebou so svojimi slabosťami aj so svojimi darmi a talentmi.
Môžu byť isté zranenia, ktoré nám bránia takúto lásku pocítiť a prijať ju.
Nech sa mamy akokoľvek snažia, akokoľvek nás majú rady, stále sú človekom. A to znamená, že môžu niekedy chtiac alebo nechtiac zraniť.
Naše mamy mohli svoju lásku k nám prejavovať takým spôsobom, že hoci to mysleli dobre, mohli nás niekedy zraňovať.
Jeden z najčastejších zranení je chcená alebo nechcená manipulácia – začnú svoje dieťa ovládať, radiť a pretvárať na svoj obraz. Dieťa dostali rodičia do daru, aby ho vychovali, a potom príde čas, keď má začať svoj život.
Ďalším zranením je, keď matka nedokáže povedať svojmu dieťaťu, keď urobí nejakú chybu. Nedokáže ho upozorniť alebo tú chybu ani nevidí. Nepripustí si, že jej syn alebo dcéra urobili nejakú chybu. Stále ich vidí ako najlepších. Takáto láska spôsobí, že dieťa bude v dospelosti nemilované okolím, pretože od začiatku nedostalo hranice.
V láske potrebujeme dávať slobodu. Nechať svojho syna, svoju dcéru, aby žili vlastný život.
Ďalším zranením je, keď mama nevedela prejaviť emócie svojmu dieťaťu. Dieťa potrebuje aj objať, počuť, že všetko bude v poriadku. Potrebuje počuť tie slová lásky a nežnosti. Ak toto človek od mamy nedostáva, len veľmi ťažko bude dávať lásku ďalej, svojim deťom, manželovi, manželke.
Chceme aj poďakovať našim mamám, že nám dali život, že nás prijali, že sa o nás starali a stále starajú.
Nech vás dobrotivý Boh odmení za vašu obetavú lásku. 🙏